30 okt 2012

Ako správne vyberať a rozhodovať sa

rozhodovať

Čoraz viac mladých ľudí nevie, čo chce robiť po ukončení štúdia, kde chce pracovať a celkovo, aké má ciele. Ak však neviem, čo chcem, ako sa môžem rozhodovať? A ako sa mám rozhodnúť aj keď viem, čo chcem? A ako mám vedieť, že som sa rozhodol správne?

Rozhodovanie nás sprevádza po celý život – od každodenných rutinných rozhodnutí typu “čo si mám dnes obliecť, čo zjesť na raňajky, ktorou cestou pôjdem do práce?” a podobne, až po dôležité životné rozhodnutia týkajúce sa vzdelania, kariéry, zdravia, osobného života či hypotéky. Všetci dobre poznáme, že je veľakrát ťažké robiť aj tie malé každodenné rozhodnutia. Sme však radi, že môžeme vyberať a rozhodovať sa a čím viac možností výberu máme, tým šťastnejší sme. Pretože možnosť vyberať a mať z čoho vyberať stotožňujeme so slobodou.

Sheena Iyengar, profesorka Columbijskej univerzity a autorka knihy “Art of Choosing”, sa niekoľko rokov venuje otázke výberu. Dokazuje, že čím viac možností na výber máme, tým ťažšie sa rozhodujeme, pretože sa tými možnosťami cítime zahltení. Ale napriek tomu chceme veľa možností. Paradox, však? Sheena Iyengar zrealizovala viaceré spotrebiteľsky orientované pokusy (alebo výskumy, ak chcete), ktoré ukázali, že ľudia sú síce priťahovaní väčšími možnosťami výberu, ale častejsie si reálne niečo kúpia, ak toho majú na výber podstatne menej. Z veľkého výberu sme mnohokrát tak zmätení a frustrovaní, že sa radšej rozhodujeme nerozhodnúť sa. Sheena Iyengar sa tejto téme venovala aj počas talkov na TED konferenciách, určite odporúčame si tieto videá pozrieť: jej talky sú zaujímavé, inšpiratívne a trocha provokatívne. A nechýbajú slovenské titulky :)

Sheena hovorí o tom, že možnosť slobodného výberu je kľúčová, ale podmienená kultúrou a výchovou. Naše “západné” myslenie je viac individualistické, čo súvisí aj s voľbou – potrebujeme možnosť vyberať sami, sami sa rozhodovať, pretože výber považujeme za súkromný a sebaurčujúci akt. Neplatí to ale všeobecne. Napríklad vo východných kultúrach založených na tradíciách je to, čo si jednotlivec vyberá, zároveň tým, čo preferuje skupina. Výber je tvarovaný kolektívnymi preferenciami a je kolektívnym aktom, niečím, čo ľudí spája. Nemôžeme teda predpokladať, že každý jednotlivec túži po možnosti samostatného výberu.

V druhom videu Sheena radí, ako zjednodušiť proces vyberania.

Dilemy dneška

Mladý človek má v dnešnej dobe nepomerne viac možností, než by mal zopár dekád dozadu. No ale práve tieto “nekončiace” možnosti sú dôvodom prešľapovania na jednom mieste. Dôvodom je presne to, o čom hovorí aj Sheena. Viac možností znamená ťažší výber, čo vyúsťuje vo frustráciu a demotiváciu. Pretože každý človek nevie vyberať. Každý nie je pripravený na výber z toľkých možností. Ako ale prekonať tento stav a posunúť sa ďalej?

Zbavte sa balastu

Nikto vám neposkytne presný návod na to, ako robiť správne rozhodnutia. Musíte sa to naučiť sami systémom pokus – omyl. Lebo to, čo môže fungovať pre mňa, u teba fungovať nemusí. Skúste sa ale riadiť týmto:

ak nevieš, čo chceš, identifikuj to, čo nechceš.

Odstraňovaním nevhodných možností (teda toho, čo nechcem) sa postupne dopracujete k výsledku. Zbavte sa tých možností, ktoré nie sú v súlade s tým, kto ste alebo kým chcete byť. Ak sa napríklad rozhodujete, ktorú pracovnú ponuku prijať, skúste si vypísať pracovné benefity a nevýhody a následne si ich rozdeľte do troch kategórií podľa odpovedí na tieto otázky:

  1. Čo z toho naozaj potrebujem pre moje materiálne zabezpečenie?
  2. Čo z toho chcem pre svoj rast a naplnenie svojich cieľov?
  3. Čo je len benefit? 3.A – veľmi chcem, 3.B – nepotrebujem.

Porovnajte výsledky a zamyslite sa nad tým, aké sú vaše priority, čo potrebujete a čo chcete. Možno sa vám zdá ako hlúposť takto si to vypisovať, ale už len tá samotná analýza vám pomôže vyriešiť problém a lepšie sa rozhodnúť. Vyskúšajte.

Psychologické našepkávače

1. Za kým idete, ak sa neviete rozhodnúť? Viete, že to, za kým si chodíme po radu, nám môže našepkať, ako sme sa už rozhodli bez toho, aby sme si to uvedomili? Pretože akosi inklinujeme k tomu ísť si pýtať radu vždy k tomu človeku, ktorého poznáme a u ktorého môžeme predpokladať, ako nám odpovie. Vnútorne očakávame, čo nám na to povie. Neprichádzame sa teda poradiť, ale potvrdiť naše rozhodnutie.

2. Veľa nám môže napovedať aj neistota. Je úplne v poriadku, ak si niečím nie ste na 100% istý a pociťujete pochybnosti hoci aj v úplne bežných rozhodnutiach, ale v špecifických prípadoch môže byť neistota indikátorom toho, že niečo nie je v poriadku. Spoľahnite sa na vlastnú intuíciu!

A nezabudnite, že:

Chyby sú dôkazom, že sa snažíme.

Citát: zdroj: http://www.go4prophotos.com/photography-freebies/what-your-mistake-really-means/