Nechci vyhrávať, rob to pre radosť!

Hovorí sa, že žijeme v dobe, kedy sa všetko zrýchľuje, v dobe plnej stresu a zhonu. A pre väčšinu ľudí je to pravda.

Aké to má dôsledky asi všetci dobre vieme. Tlaky v práci vytvárajú zlú náladu a tá sa cez nás prenáša aj do našich domovov. Zlá nálada doma produkuje ďalší stres, ktorý zas zapríčiňuje horšiu prácu, odráža sa na zdraví, a to má zase vplyv ako na rodinu, tak aj prácu… a už teraz sa mi z toho kolotoča začína motať hlava. V každom prípade, je to kolotoč v ktorom sa mnohí nachádzame.

Súťaživosť je v nás

Neviem, kedy to začalo. Kedy sa svet zrýchlil natoľko, že nám prerástol cez hlavu. Ale to nie je až také podstatné – podstatnejšie je zistiť AKO to začalo.

Myslím si, že to začalo vtedy, keď to niekto prehnal s jednou našou ľudskou vlastnosťou – súťaživosťou.

Súťaživosť je vo svojej podstate prirodzená vec. Má svoje opodstatnenie a aj pozitívne stránky. Je to dobrý motor a motivácia, vie nás nakopnúť a dohnať k lepším výsledkom.

Ale má aj jednu veľmi negatívnu vlastnosť – ak sa to s ňou preženie, je zničujúca. Ľahko sa totiž zabudneme a nepoužívame súťaživosť ako chvíľkový „bonus“ pri dosiahnutí cieľa, ale považujeme ju za samotný cieľ. V dnešnom svete sa človek do kolesa súťaživosti dostane, ani nevie ako. Ani si neuvedomí a beží ako škrečok v kolese. A hlavne – beží čoraz rýchlejšie.

Súťaživosť zaslepuje

Jedna z najokatejších ukážok toho, aká je súťaživosť zaslepujúca, sú cenové vojny medzi spoločnosťami. Napríklad ak si dve spoločnosti vyrábajúce malinovku vyhlásia cenovú vojnu, dostávajú sa do šialene stresového stavu, kedy jediné čo robia je, že sledujú, či ich súper neznížil cenu ešte viac. Fakt, že svoj tovar predávajú pod cenu akosi stratia z dohľadu.

Zaslepia sa voči všetkému – reálnym výdavkom, iným spôsobom získania zákazníkov, záujmu ľudí. Zaslepia sa voči tomu, že zníženie ceny neuveriteľne zasýti trh a v konečnom dôsledku sa zaslepia hlavne voči nezmyselnosti cenovej vojny.

Tak isto to funguje napríklad s reklamou. Jedna firma vyrábajúca autá si kúpi 30 sekúnd v „prime time“ a druhá spoločnosť si kúpi 45 sekúnd. Neskúma, či je reklama v prime time účinná a funkčná, ani či má dobrý spot. Hlavne, že „tromfli“ toho svojho súpera a „vyhrali“.

Ale ak sa na to pozriete kriticky, uvidíte, že nevyhrali. Prehrali. Prehrali, pretože predávajú svoj produkt pod cenu, pretože vyhodili peniaze za nefungujúcu reklamu. A neprehral len víťaz – prehrali obaja.

Kedykoľvek človek robí niečo kvôli súťaženiu s ostatnými, prehráva, aj keby obsadil prvé miesto. Prehráva, pretože nerobí činnosť pre radosť z činnosti samotnej, alebo pre jej prínosnosť k cieľu. Radosť z činnosti je zatienená chuťou poraziť súpera – a to je zabijak. Navyše, obvykle začne človek pod vplyvom súťaživosti robiť strašné hlúposti, na ktoré keď sa spätne pozrie, zistí, že nikdy ani nemohli fungovať.

Naopak – človek ktorý nesúťaží, vyhráva vždy. Ak totiž s nikým nesúperíte, nemôžete prehrať. Neexistuje „lepší“ a “horší“ čas – existuje len „Váš“ čas. Ak nesúťažíte, neexistujú lepšie a horšie hospodárske výsledky. Jestvujú len tie Vaše. Už sa nemusíte nikam ponáhľať. Jednoducho len robíte veci, ktoré sa Vám páčia a chcete ich teraz robiť, svojim tempom. Nikoho hodnotenie Vás už nemusí trápiť, lebo Vy ste na svojej vlastnej dráhe. Nemáte súperov. Bežíte len pre seba. A to je skutočný balzam na dnešnú uponáhľanú dušu. Ako bolo dokonale vystihnuté vo filme Po čom ženy túžia:

Nike. Žiadny zápas, len šport.

Prax

Fajn, teoretický recept poznáme. Aby sme sa upokojili a dostali do pohody, musíme prestať neustále súťažiť. Prestať sa snažiť o lepšie auto len preto, že sused už má tretie a mňa škrie, že za ním zaostávam. Ale čo v dennodennej praxi ? Ako môže človek žijúci v spoločnosti presýtenej večným zápasom a súťažou zrazu prestať ?

Jednoducho. Totiž, súťaženie nie je žiadny hmatateľný „bubák“. Celá súťaživosť je len v našej hlave. Funguje tu len preto, lebo veľká časť ľudí má mozog a myseľ nastavenú na súťaženie. Ak chceme nechať spoločnosť konečne spomaliť – „vyfúknuť“ a oddýchnuť od večného zápasu, musíme prestať súťažiť my sami. Musíme nastaviť svoju myseľ na robenie činnosti a nie na súťaž okolo nej. Urobiť skvelú reklamu preto, lebo to je pre Váš podnik prínosné, a nie preto, lebo Váš konkurent ju má tiež.

Zabudnúť na ostatných.

Baví Ťa strielanie gólov alebo chceš vyhrávať?

Možno si však poviete: „To nie je možné! Ja by som tak rád prestal súťažiť, ale robím v reklamnej agentúre/som obchodník/som športovec/som podnikateľ, a môj svet je plný súťaže/základom môjho sveta je súťaž!“ (samozrejme tých profesií tam môžete doplniť kvantá).

Mám pre Vás jednu oslobodzujúcu informáciu. Súťaž nie je základom ničoho.

Športovec môže športovať a pritom mať hlavu plnú „porazíme Vás“, „vyhráme“ a „konečne si Vás podáme“, alebo môže športovať s myšlienkami „milujem tento šport“ a „strieľanie gólov ma baví“. Prvé myšlienky sú plné súperenia, druhé sú o radosti z činnosti samotnej. Úplne rovnako to funguje aj v biznise či reklame. Aj v biznise môžete robiť veci tak ako ich cítite a nepozerať pritom na svojich konkurentov. Jednoducho ich robiť. A oni nech si s Vami súťažia koľko sa im páči – Vy nesúťažíte s nimi, a to je podstatné.

Robte pre radosť zo samotnej činnosti

Ak to cítite tak, že by ste sa už chceli zbaviť toho nekonečného naháňania, skúste prestať súťažiť. Robte veci len pre seba, pre radosť z činnosti, a neobzerajte sa naokolo. A ak ucítite, že Vás zase premáha súťaživé myslenie, uvedomte si, že je len vo Vás. Tá situácia nie je súťaživá – súťaživý je Váš pohľad na ňu. Stačí ho zmeniť a „voilá“ – zrazu nesúťažíte. Zastavte sa a upokojte sa. Pozerajte sa na konkurentov ako na ľudí z branže, ktorých zisky či straty nemajú na Vašu firmu absolútne žiadny dosah. Zastrčte súťaž za klobúk vo všetkých oblastiach Vášho života, a tempo sa zrazu spomalí.

V ten okamih sa Vám do života nahrnie viac pokoja.

Foto: goodfon.com