09 Jan 2014

Dva roky prázdnin

dva roky prázdnin

Dva roky prázdnin, to znie celkom dobre, že?

Asi každý pozná knihu od Julesa Vernea „Dva roky prázdnin“. V nej ide o to, že 15 mladých ľudí (od 8 do 14 rokov) sa omylom dostane na jachte na more a sú zahnaní cez celý Pacifik až k brehom neobývaného ostrova, na ktorom prežijú dva roky. Pre nich to síce žiadne prázdniny nie sú, keďže majú viac práce s prežitím, ako mali počas celého doterajšieho života. V tomto článku sa ale budeme zaoberať presným opakom – skutočnými dvoma rokmi prázdnin.

Od dnešného dňa máte 2 roky prázdnin.

Predstavte si, že ste 30 rokov zamestnaní. Dennodenne chodíte do práce, a už ste si v živote „odmakali“ svoje. A zrazu k Vám niekto príde, dá Vám dvojročnú dovolenku, uhradí všetko čo chcete, všetky náklady. Nie ste viazaní ničím, jednoducho máte dva roky možnosť robiť, čo sa vám zachce. Skúste si to predstaviť. Čo by ste robili?

Splnené sny, šunky vyváľané… čo potom?

Samozrejme, na začiatku by ste si asi pospĺňali rôzne sny, veci čo ste vždy chceli. Ale koľko by Vám to zabralo? Povedzme, že máte fakt veľa vecí, ktoré by ste chceli, a trvalo by Vám to napríklad ¾ roka (nezabudnite, že peniaze nerozhodujú, a môžete cestovať tými najrýchlejšími dopravnými prostriedkami). Možno by ste ešte mali neprekonateľnú túžbu „vyvaľovať šunky“, tak by ste určitý čas strávili na pláži v Malibu a pocuckávali Piňa Coládu. Ale človek nevydrží váľať šunky do konca života. Aj to nás raz omrzí – napríklad by nás to bavilo do konca toho prvého roka. A zrazu máte pred sebou rok voľna. Máte splnené všetko, čo ste v živote chceli. Už nie sú ďalšie ciele, o ktoré by ste sa mali snažiť. Čo by ste robili zvyšný rok?

Dlho by ste bez činnosti nevydržali!

Neviem, sám som to nezažil. Ale ľudia čo to zažili, hovoria jedno – človek nevydrží dlho bez činnosti. Napríklad keď Robert Kyiosaki, autor knihy „Bohatý otec, Chudobný otec“, predal jednu zo svojich firiem, jeden priateľ mu poradil, aby si dal ročnú pauzu od práce. No už po dvoch týždňoch bol z ničnerobenia na zbláznenie. Človek je proste tvor aktívny.

Čo by ste robili, ak by ste už nič robiť nemuseli?

Vlastne, tá dôležitá otázka znie: čo by ste robili, ak by ste už nič robiť nemuseli? Tej činnosti by ste sa zrejme venovali počas druhého roka tej dovolenky. To by ste robili vtedy, keď by ste si splnili všetky túžby, ktoré teraz máte. Je to niečo, čo Vás zo všetkého najviac baví, čomu by ste sa vedeli venovať celé hodiny bez prestávky, pri čom zabúdate na okolitý svet. Alebo niečo, čomu ste sa vždy chceli venovať, a zlepšovať sa v tom.

Teraz príde zákerná otázka a pointa článku. Ak si uvedomíme, že po splnení všetkých ostatných snov, by sme sa nakoniec venovali nejakej činnosti, ktorá nás odjakživa bavila, čo nám bráni začať sa jej venovať už teraz? Je to presne tak. Ten vysnívaný „koniec“ môžete zažiť už teraz. Stačí, aby ste sa začali venovať tomu, čo Vás baví tak, že by ste to robili aj vtedy, ak by ste už nič robiť nemuseli.

Robte to s nadšením a budete úspešní!

Vtedy skutočne začínajú Vaše „dva roky prázdnin“, aj keď popri tom možno budete chodiť do práce a nebudú to teda úplné „prázdniny“. Ale robiť budete to isté, čo by ste robili počas tých 2 rokov, niečo, čo Vás veľmi baví. Časom sa možno dostanete k tomu, že sa budete môcť venovať len tej činnosti, ktorá Vás baví. Lebo ak človek robí niečo s radosťou a nadšením pre vec, pričom jeho hlavným motívom je radosť zo samotnej činnosti a nie nutne jej výsledný ekonomický efekt (teda predaj), ide všetko ľahšie – aj ten predaj. A to z jednoduchého dôvodu – nerobíte to preto aby ste zarobili.

Ak robíte veci aby ste zarobili, ľudia to z Vás cítia. A väčšinou to má presne opačný efekt. Ľudia z Vás cítia napätie, a to nie je pre nikoho príjemné. Ak ich však robíte pre radosť, ľudia to tiež vycítia. Cítia tú pohodu, a všetko ide o to ľahšie.

Na záver jeden citát od Konfúcia, ktorý myslím krásne vystihuje tému tohto článku:

Vyberte si prácu, ktorú milujete a už nebudete musieť pracovať ani jediný deň vášho života.

Foto: goodfon.com