11 dec 2012

Každý okamih je dar

dar

Žijeme v dobe plnej stresu. Každý sa za niečím naháňa, niekam uháňa alebo niekoho obháňa. Či už sme zamestnaní, podnikáme alebo robíme čokoľvek iné, pre väčšinu z nás je to jeden veľký kolotoč. Neustále máme veľa povinností, a tak celý život prežijeme pri ich plnení. Najprv v škole, potom v práci, a až keď sa chýli ku koncu, máme čas sa zastaviť a žiť trocha uvoľnenejším životom.

Vtedy už však spravidla nemáme toľko možností, ako sme mali predtým.

Sčasti za to môže aj dnešná motivačná literatúra. Učí nás, že sa máme zamerať na svoj cieľ. Pracovať. Sústrediť sa. Ísť si za svojim. A potom si nastaviť ďalší cieľ, a ísť si za ním.

A tak si za tým ideme, ale to podstatné nám uteká pomedzi prsty. To podstatné – totiž PRÍTOMNOSŤ.

Krásne to vystihol Dalajláma, keď odpovedal na otázku, čo ho najviac udivuje na ľudstve:

Ľudia. Pretože obetujú zdravie aby zarobili peniaze; potom obetujú peniaze, aby znovu získali zdravie. Potom sa tak znepokojujú budúcnosťou, že si vôbec neužívajú prítomnosť … a tak nežijú ani v budúcnosti, ani v prítomnosti. Žijú, akoby nikdy nemali zomrieť, a potom zomrú, akoby nikdy predtým nežili.

Je samozrejme fajn, keď si zadáme nejaký cieľ a ideme si za ním. Človek by mal mať predstavu, čo chce vo svojom živote urobiť, dosiahnuť, kam sa chce dostať. Ale tak ako všetko – aj toto je dobré s mierou. Pretože sa jednoducho môže stať, že v honbe za nejakým cieľom zabudneme na oveľa dôležitejšie veci – ako je rodina, zdravie alebo šťastie.

Nie, nepomýlil som sa, keď som spomenul aj šťastie. Ak si myslíte, že dosiahnete svoj vytúžený cieľ a KONEČNE budete šťastní, skúste trocha zapátrať v pamäti, a spomeňte si na moment, kedy ste dosiahli nejaký svoj cieľ – napríklad ste si kúpili lepšie auto. Nejaký čas ste na ňom jazdili s nadšením a možno aj zadosťučinením, ale po nejakom čase (a obvykle nie veľmi dlhom) radosť vyprchala a z „dosiahnutého cieľa“ sa stala obyčajná vec. Prosto Vaše auto – nič viac.

Naproti tomu – pozrite sa, čo všetko máte teraz v tomto momente.

Keď sa na to pozrieme od začiatku, keďže čítate tento článok, určite máte počítač a pripojenie na internet. A ak ho čítate na papieri, stále máte skvelé oči, pretože vidíte písmená. Už len to, že dýchate a žijete, je jeden z najväčších zázrakov. Za seba môžem povedať, že mám aj to šťastie mať skvelú rodinu, strechu nad hlavou a množstvo ďalších vecí. Z tých sa môžem tešiť už teraz a nemusím sa nikam hnať, aby som ich získal.

V podstate aj to, že sa z dosiahnutých cieľov radujeme tak málo, je spôsobené tým, že nie sme naučení užívať si prítomnosť. Odfajkneme si dosiahnutý cieľ a už automaticky začíname uvažovať nad ďalšou vecou, ktorú by sme chceli, namiesto toho, aby sme si vychutnali dosiahnuté.

A to sme ešte stále len na úrovni profesie.

Čo ak sa však s „radosťou z prítomnosti“ presunieme napríklad na úroveň rodiny? To je úplne neporovnateľné, pretože nejaké tie ciele si budete môcť dať vždy a splniť si ich, na to bude ešte vždy čas. Ale sú veci, ktoré netrvajú večne, ktorých čas je obmedzený. Napríklad ako Vaše deti rastú. Vážte si každú chvíľku keď môžete sledovať ako rastú, lebo to sú dni, ktoré sa nikdy viac opakovať nebudú. Ani sa nenazdáte, a popri plnení cieľov Vám deti dospejú, a zistíte, že ste ich detstvo „prespali.“ Alebo Vaši starí rodičia. Každý okamih s nimi je veľký dar, ktorý si treba vážiť a vychutnať. Nenáhlite sa nikam, ak prežívate čas zo svojou rodinou. Nerozmýšľajte nad ničím iným, len si užívajte prítomnosť, pretože to sú tie chvíle, ktoré sa budú na konci rátať.

Foto: goodfon.com