Zlodej produktivity

Time management. Produktivita. Efektivita práce.

Toto sú dnes často používané slovné spojenia hlavne v oblasti podnikania. Manažéri za ne schovávajú to, že chcú za rovnaký počet odpracovaných hodín viac výsledkov, zamestnanci zas chcú mať prácu hotovú skôr, aby mohli ísť skôr domov. Všetci sa moria, šprtajú príručky, chodia na školenia a kurzy. Používajú „úlohovníky“ a diáre, priraďujú si priority, a nejako sa snažia z ôsmich pracovných hodín vydolovať nejaké minúty práce navyše.

A v určitých situáciách je to samozrejme funkčné. Napríklad si zoradíme úlohy tak, aby sme precestovali čo najmenšiu vzdialenosť, alebo aby sme urobili na jednom pracovisku všetko čo môžeme. S najväčšou pravdepodobnosťou však aj z vlastnej skúsenosti viete, že akokoľvek sa snažíte zatriediť si čas, je to nakoniec ako pokus zahatať pukajúcu hrádzu rukou. Niečo máličko možno zachránite, ale aj tak množstvo vody pretečie.

Ak patríte k tým zázračným jedincom, ktorým sa darí pomocou time managementu premeniť svoj deň na produktívny, máte odo mňa veľký obdiv a virtuálnu visačku „Pán času“ – a taktiež nemusíte článok čítať ďalej. Ale by bolo super, ak by ste poradili „Ako na to“ ostatným v diskusii pod článkom.

Ak Vám však time management nejako nepomáha (ako napríklad mne), skúste inú metódu. Namiesto hrania sa s časom radšej urobte prácu rýchlejšie. Pozor – skutočne nemusíte prácu „odbiť“, ak ju chcete mať hotovú rýchlo. Existuje spôsob, ako ju urobiť rýchlejšie, a ešte k tomu kvalitne.

Pri tomto spôsobe totiž chytíme „zlodeja efektivity“.

Ale kto to je? A kde je?

Dám Vám zopár indícii. Ste s ním každý deň, každú hodinu, každú minútu – dokonca aj keď spíte. Sedí medzi Vašim pravým a ľavým uchom, a vypĺňa lebečnú dutinu. Presne tak – je to on, mág v šedom plášti, ktorý Vás nechá uveriť trikom Davida Copperfielda – Váš mozog.

Na prvý pohľad sa to môže zdať absurdné, veď bez mozgu by nebola ani žiadna práca, ktorá by potrebovala byť urobená efektívne. A to mu musím uznať, že to čo robí, robí brilantne – totiž premýšľa. Problémom ale je, že rozmýšľa stále. Schválne, skúste sa na chvíľu zastaviť a pozrieť sa, na čo všetko vlastne myslíte, keď čítate tento článok.

Myslíte len na to, čo čítate? Super.

Na niečo iné? Alebo dokonca na 1000 iných vecí? Tak už ste odhalili zlodeja.

Dám Vám taký malý modelový príklad, ako pri práci asi myslíme.

Trebárs keď idete napísať správu pre šéfa o svojom projekte:

Písanie správy …./ čo mám ešte dnes urobiť ? Aha, ešte tie grafy na poradu/ … uvažovanie nad správou … / Nebude už náhodou padla ? / … ďalšia práca na správe … / Dnes hrajú naši, už sa teším ako sa na to pozriem / …. správa …

Asi Vám je jasné, že takto prerušovaná práca nie je príliš efektívna. Práve toto je tá najväčšia trhlina v hrádzi, ktorú potrebujete zahatať. A ako na to ?

Po pomoc nepôjdeme veľmi ďaleko. Skočíme si totiž za najbližším umelcom.

Určite ste už počuli o tom, ako umelci pracujú celý deň bez toho, aby vôbec potrebovali jesť.

Známym príkladom je Leonardo da Vinci, ktorý pri kresbe svojej „Poslednej večere“, niekedy od rána do večera neodložil štetec a dokonca ani nejedol či nepil. Samozrejme mal tiež obdobia, kedy nenakreslil ani čiarku. Môžem dosvedčiť, že je to skutočne skvelý stav – zažil som ho, keď sme s priateľmi písali scenár na film. Od rána do rána sme pracovali, potom sme si na pár hodín ľahli, a pokračovali ďalej. Jedli sme len vtedy, keď nastalo „hluché obdobie“, ale väčšinou sme už pri jedle znova ďalej tvorili. Rozprávali si zážitky a namotávali na seba navzájom inšpiráciu, a nakoniec sme za jeden celý deň (24 hodín) urobili viac práce, ako za dva týždne s „blokom a perom“ v ruke, počas oficiálnej pracovnej doby.

Trik spočíval v tom, že sme sa nevenovali ničomu inému – jednoducho sme boli mysľou, telom aj dušou v práci. Nerozmýšľali sme o tom, ako budeme film distribuovať, čo máme na pláne zajtra, či ako zariadime to, aby ho niekto natočil. Jednoducho sme tvorili.

Som presvedčený, že v každom človeku je kus umelca. Každý má „to svoje“, v čom sa cíti ako ryba vo vode, čo by robil aj zadarmo. Napríklad technik, ktorý namiesto spánku v noci špekuluje nad technickými možnosťami a sedí nad výkresmi. Alebo športovec, ktorý namiesto toho, aby išiel na posledný autobus ďalej trénuje, a domov ide pešo. Niečo, pri čom úplne „vypne“, a jednoducho robí iba TO, čo ho zo srdca baví.

Ak tento stav poznáte, máte skvelú výhodu. Jediné, čo musíte urobiť, je pustiť sa s rovnako „vypnutou“ mysľou aj do svojej bežnej práce a Vaša efektivita neuveriteľne vzrastie.

Ak však tento stav nepoznáte, neviem úplne presne, čo Vám poradiť. Skúste sa porozprávať s niekým, kto tento stav zažil. Alebo si jednoducho predstavte, ako podľa Vás vyzerá. A potom ho napodobnite. Neviem, či to bude mať tú správnu účinnosť, ale malo by to byť aspoň malé posunutie vpred. A čím viac to budete trénovať, tým lepšie to určite bude. Úplne najlepšie však bude, keď nájdete to, čo Vás baví natoľko, že sami prežijete ten stav vypnutia. Žiadna interpretácia to nenahradí.

Myslím, že na záver by sa hodil jeden citát, ale žiadny vhodný som bohužiaľ nenašiel.

Tak to ukončím len tak, bez príkras. Jednoducho, bodkou.

Ilustračná fotografia: goodfon.com