06 feb 2014

Motivácia? Ak v tebe nič neaktivuje, nemá zmysel.

Motivácia? Ak v Tebe nič neaktivuje, nemá zmysel.

Motivácia má nabudiť k činu. Sama o sebe je bezcenná.

Všetko sa to začalo pred cca. 100 rokmi – presnejšie v rokoch 1910 a 1937. V týchto rokoch vyšli dve knihy, ktoré dosť značne zmenili určitú časť populácie, a nepriamo ovplyvnili už snáď skoro každého. Bola to kniha „Istou cestou k Bohatstvu (Science of getting rich)“ od Wallace D. Wattlesa a kniha „Mysli a zbohatni (Think and grow rich)“ od Napoleona Hilla.

Vo svojej dobe to boli prelomové knihy a ich autori asi ani netušili, do akých neuveriteľných rozmerov sa ich diela rozrastú. Že za ďalších 100 rokov sa princípy z ich kníh stanú pomaly základom samostatného hospodárskeho odvetvia – motivačného priemyslu, ktorého najvýznamnejší predstavitelia budú brať za jedinú prednášku niekoľko tisíc (až desaťtisíc) eur.

Koľko kníh je potrebných na nakopnutie 1 slováka?

Človek, ktorého motivácia aspoň trocha zaujíma dnes nájde hromady materiálov, od – dovolím si povedať – tisícok kníh, cez hory nahrávok, až po veľké množstvo prednášajúcich a ešte väčšie množstvo prednášok. A to všetko len preto, aby sa vám niekto prihovoril, a „namotivoval“ vás. Aby vás „nakopol“.

Ja viem, môže to vyznieť groteskne, keď o tomto píšeme na portáli venujúcom sa z väčšej časti motivačným článkom. Ale osobne to tak cítim, že je treba niečo na plnú hubu povedať. Možno sa Vám to nebude páčiť, ale tu v Motivátore nie sme len preto aby sme povedali „to pekné“.

Tak a teraz už tá kľúčová veta:

Kašlite na motiváciu.

Skutočne. Kašlite na to. Pretože z takejto motivácie nikdy nemôže vzísť nič dobré.
V našich článkoch sa síce vždy snažíme dať Vám nejakú praktickú radu (a nie návod) alebo určitú dobrú víziu budúcnosti (a myslím, že sa to celkom darí), a nie len niečo v štýle „tak už sa konečne rozhýb“ (aj keď aj také tu už boli). Ale aj tak majú dve zásadné chyby, ktorým sa žiaľ nedokážeme vyhnúť.

Slúchadlá na uši, klapky na oči a ide sa snívať…

Prvou ich chybou je, že Vám dovolia spať. Dovolia Vám dať si na uši slúchadlá, na oči klapky, a snívať. „Chcel by som urobiť toto, tak si prečítam nejaký článok ako na to, aby som sa nabudil …“ Kravina. Strašná hovadina. Dovolím si predpokladať, že ďalšou akciou 90-tich % ľudí, po tom ako si prečítajú nejaký motivačný článok, je čítanie ďalšieho motivačného článku. Nie zdvihnutie zadku a pustenie sa do nejakej činnosti ktorú milujú a chcú sa jej venovať. Títo ľudia to robia len pre pocit, že „niečo pre seba urobili“. Ale neurobili nič, len si prečítali bezcenný článok. Bezcenný preto, lebo ich k ničomu nedokopal, nedonútil ich skutočne niečo urobiť. Sami ho urobili bezcenným.

A čo zvyšných 10% ? Asi 5-7 % tvoria ľudia, ktorí sa do niečoho aj pustia, ale maximálne po dvoch týždňoch na to začne padať prach. Hádam som toto číslo aj precenil, ale podľa mňa tak 3 % ľudí skutočne niečo urobí.

Keď nehoríte zvnútra, plameň Vás nezohreje.

A čo je ich druhou chybou? No, je to taká prekérna záležitosť. Motivačné články Vás môžu (s dôrazom na „môžu“) zviesť zo správnej cesty. Snažíme sa vždy a všade prízvukovať, že človek by mal robiť veci, ktoré ho neskutočne bavia, ktoré miluje. Ale život človeka je plný „krátkodobých vzplanutí“, vecí, ktoré ho teraz bavia a za 12 dní je tomu koniec. Ak sa človek namotivuje, a pustí sa do tejto „krátkodobej lásky“, ďaleko nedôjde. Preto vlastne aj ten nadpis článku. Ak sa len zohrievate fakľou motivácie, ale nemáte vnútorný plameň, vnútorné zapálenie pre vec, robíte to zbytočne, len márnite svojim drahocenným časom. Aj keď nič nie je nikdy úplne zbytočné – každá skúsenosť je dobrá, vždy niekoho spoznáte, niečo zažijete – predsa len si myslím, že ak by ste sa pustili pochodne/barličky motivácie, a išli za svojím vnútorným plameňom, bolo by to 100 krát lepšie. Viete, motivácia z vonka je ako taká svetlica, čo hádže Lara Croft pri lezení do temnej jaskyne. Na začiatku veľký plameň, potom pár minút horí a je kaput.

Váš vnútorný plameň je oveľa mocnejší.

Vaša vášeň pre nejakú vec je v skutočnosti obrovská jánska vatra, od ktorej musíte stáť 5 metrov aby ste si neopálili obočie, a ešte ráno dohorievajú posledné veľké kusy. Jediný dôvod, prečo to nevidíme sú strachy, tie „čo ak to nevyjde“, „mal by som sa držať istoty“ a „aj tak v našom svete nikto nerobí čo ho baví“. Tie fungujú ako temné záclony, ktoré Vám nedovoľujú vidieť celú vatru a cítiť jej teplo. Ale ona tam je. Stačí odhrnúť záclonu.

Viete, tie svetlice sú fajn. Ale iba na začiatok. Sú tu na to, aby Vám poodhrnuli rožtek tej záclony, aby ste uvideli aspoň kúsok vatry. Ale roztiahnuť ju už musíte sami, nikto to za Vás neurobí. Môžete žiť celý čas drkotajúc zubami za záclonou. Ale myslím, že človek by mal žiť čo najplnohodnotnejšie, a robiť niečo čo Vás baví je veľkou časťou tej „plnosti života“. Prestaňte sa krčiť pri svetlici a postavte sa k vatre.

Naozaj kašlite na motiváciu!

Myslím to skutočne vážne. Aspoň do momentu než sa naučíte zdvihnúť zadok zo stoličky a niečo pre svoju vášeň urobiť. Napríklad si povedzte, že ďalšiu knihu od motivačného autora si kúpite až za prvé peniaze, ktoré Vám zarobí Váš biznis (alebo zamestnanie) s niečím, čo milujete. To je motivácia!

Foto: goodfon.com