Ako zmeniť zamestnanie, alebo Je skutočne lepší vrabec v hrsti?

Určite všetci poznáte príslovie „Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche“. Asi by bolo lepšie povedať „bohužiaľ poznáte“, pretože si myslím, že týchto 8 slov vyjadruje hádam najhoršie pravidlo, akým sa človek môže v živote riadiť. V podstate to hovorí „Uspokoj sa s málom“.

Nikdy mi to nesedelo – uspokojiť sa s málom. A potom som v knihe „Istou cestou k bohatstvu“ od Wallace D. Wattlesa čítal nasledujúci odsek:

Byť naozaj bohatý neznamená uspokojiť sa s málom. Nikto by sa nemal uspokojiť s málom, ak je schopný používať a tešiť sa z viac. Cieľom prírody je pokrok a rozvoj života, a všetci by mali mať všetko, čo prispieva k sile, elegancii, kráse a bohatosti života. Uspokojiť sa s málom je hriech.

Možno sa pýtate, čo má toto spoločné so zamestnaním. Asi sa to nezdá, ale v podstate všetko. A nielen to, tiež to má niečo spoločné s tým, ako je to v tejto spoločnosti dnes – totiž, že tu máme krízu a mizerné podmienky ako pre zamestnancov, tak pre zamestnávateľov. Tak ako to teda súvisí? Veľmi jednoducho.

Keďže v našom štáte je nezamestnanosť okolo 16 %, ľudia sú radi, že vôbec prácu majú. Nejako neprotestujú, ak sa zvýšia odvody alebo klesne nejaký príplatok. Veď lepšie menej ako nič.

Poviem Vám však jeden príbeh.

Môj priateľ pracoval v zlievarni. V pracovnej zmluve, v rámci mzdových podmienok, mali všetci zakotvený aj tzv. dovolenkový a vianočný plat ako riadnu súčasť mzdy. Avšak v jeden letný deň prišiel vedúci a povedal – divízia vykázala stratu, preto tento rok dovolenkový plat nebude. V decembri pred Vianocami, kedy bol čas vyplácať vianočný plat, sa situácia opakovala. Zamestnávateľ porušil podmienky pracovnej zmluvy, ktorú so svojimi zamestnancami uzavrel. Všetci boli rozhorčení a rozhodli sa štrajkovať. Podľa zákona boli v práve a mohli viesť legálny štrajk. Sadli si teda do šatne, avšak keď za nimi prišiel nadriadený, aby sa vrátili do práce, skoro všetci sa zdvihli a išli ďalej pracovať. Kamarát zostal ako obarený. Vyzeralo to, ako keby nikomu ani nič nevadilo. Keď sa ich potom pýtal, prečo išli ďalej robiť, povedali mu, že „Tebe sa mudruje, keď nemáš rodinu, ktorú musíš uživiť“.

Nedávalo to zmysel – veď práve o to viac by si mali za svojimi právami stáť, keď sú na nich závislí ďalší členovia rodiny. Ale koniec koncov, každý si je strojcom svojho šťastia – môj kamarát dal výpoveď a išiel pracovať do Talianska. Keď sa za pár rokov stretol s bývalým kolegom z práce a spýtal sa ho na plat, zistil, že nielen, že nemajú vianočné prémie, už nemajú ani štyri ďalšie príplatky, ktoré pôvodne dostávali. Nechali si vziať jednu zložku mzdy, tak im zobrali ďalšie štyri.

Všetko je to len preto, že ľudia sa uspokoja s málom. Keď sa človek uspokojí s málom, jediné čo dostane, je ešte menej. Keď sa človek „predá“, pretože si myslí že nemá inú možnosť, nebude sa mať oveľa lepšie.

Je to jednoducho preto, že rozvoj je prírodný zákon. Cieľom života je rozvoj a prosperita a pokiaľ sa nerozvíjate, musíte zákonite upadať. Nič ako status Quo tu neplatí.

Nemali by ste sa tiež uspokojiť s prácou, ktorú nemáte radi. Ak sa s takou prácou uspokojíte len pre peniaze, ktoré Vám prináša, s najväčšou pravdepodobnosťou to nebude lepšie. Ak sa však odhodláte, a nájdete si prácu, ktorá Vás baví a robíte ju s radosťou, Váš život sa úplne zmení.

Možno máte práve teraz podobnú situáciu – teda máte prácu, ktorá Vás nie tak celkom baví, ale robíte ju, pretože dostávate dobre, alebo uspokojivo … alebo jednoducho dostávate niečo zaplatené. Ak si myslíte, že by bola pre Vás vhodná zmena, ale nejako sa neviete odhodlať, skúste toto. Porozprávajte sa s niektorým kolegom z práce, alebo niekým, kto akurát pracuje, a spýtajte sa ho, či sa teší na dôchodok. S najväčšou pravdepodobnosťou Vám povie, že samozrejme. A tiež sa ho spýtajte prečo – zrejme Vám odpovie, že konečne bude môcť robiť veci, čo vždy chcel, ale nemohol sa im doteraz venovať.

A potom zájdite za niekým, kto je teraz na dôchodku a spýtajte sa ho, či by vrátil čas a chcel sa vrátiť naspäť do práce, a ak áno, prečo. A s najväčšou pravdepodobnosťou Vám povie, že áno – že nemá čo robiť, že sa nudí. Že sa na dôchodok tešil, ale teraz by tie roky veľmi rád vrátil.

Takto sa dopracujete k veľkej múdrosti spojenej s prácou.

Ľudia pracujú, aby dosiahli dôchodok, a keď na ňom sú, tak by sa zase najradšej vrátili do práce.

A čo si z týchto dvoch pohľadov môžeme zobrať? Jednu vec – že človek by mal robiť veci tak, aby keď dôjde na koniec, neľutoval svoj život.

Pozrite sa na svoju dnešnú prácu a predstavte si, že ste akurát na dôchodku. Boli by ste spokojní s tým, ako ste prežili svoj pracovný život? Robili ste niečo, na čo by ste na konci mohli byť skutočne hrdí? Niečo, čo Vás napĺňalo a bavilo? Alebo ste ho prehajdákali v honbe za vyšším platom, sociálnymi istotami a očakávaním dôchodku?

Neviem, ktorý variant vidíte. Ale ak nie ste spokojní s odpoveďou, ktorú ste sami sebe dali, porozmýšľajte nad zmenou. Pretože peniaze alebo zabezpečenie tu je dnes a nemusí byť za pár rokov. Všetky veci, domy a autá tu sú teraz, ale nemusia byť za pár rokov. Ale svoje prežité dni si so sebou budete niesť ako ulitu – navždy. Každý deň máte šancu urobiť zmenu, a rozhodnúť sa ísť tou cestou, ktorú ľutovať nebudete. A čím skôr sa odhodláte, tým lepšie pre Vás.

Ilustračná fotografia: goodfon.com