02 Dec 2013

Život je hra, v ktorej sa nedá prehrať.

Život je hra.

Predstavte si, že Vás niekto pozve zahrať si zaujímavú počítačovú hru. Hra sa volá ŽIVOT…

…Vašou úlohou je len proste dennodenne fungovať. Na hlavu si nasadíte helmu pre virtuálnu realitu a presuniete sa do sveta, ktorý je približnou kópiou našej reality. Jedinou zmenou je, že čas tu beží oveľa rýchlejšie, takže keď večer hru vypnete, budete mať za sebou celý život, a zajtra môžete začať odznova. Táto hra je úplne otvorená, nie je v nej žiadny lineárny príbeh, alebo ciele, ktoré by ste mali plniť. Všetko si volíte sami.
Čo by ste v tejto hre urobili?
O čo sa pokúsili?

Popustite uzdu svojej fantázii a vyjadrite, čo všetko by ste skúsili, keď by ste vedeli, že zajtra máte druhú možnosť?

Odpovede môžu byť rôzne a ja sa neodvažujem hádať, čo všetko by ste si chceli vyskúšať. Ale je mi jasná jedna vec – určite by ste si vyskúšali všetko, čo ste chceli, ale nemohli ste to urobiť v reálnom živote. Pokúsili by ste sa naplniť si všetky svoje sny a túžby z reálneho sveta – urobiť veci, na ktoré by ste sa v reáli neodvážili. Určite by však bolo každé hranie tejto hry jednou skvelou jazdou, ktorú by ste si užívali naplno.

Strach je to, čo nám bráni hrať/ žiť naplno?

Prečo vlastne by bola tá hra lepšia ako skutočný život? Veď možnosti sú také isté.
V celej veci by bol len jediný rozdiel, ktorým je strach. Počítačovú hru by ste totižto nebrali vážne. Nemáte sa tam čoho báť. Účelom hier je baviť sa, a tak by ste sa bavili, a nič nebrali vážne. Na rozdiel od toho skutočný život je vážna vec. Máme len jeden pokus, a tak sa snažíme nerobiť žiadne chyby. Generácie „hráčov“ pred nami našli určité „zaručené“ chodníčky, ako prejsť touto našou realitou s čo najmenšími zraneniami, a nakoľko je tu len jeden pokus, kráčame po nich čo najpresnejšie, aby sme niečo nedomrvili. Sme upnutí, zošnurovaní, a nebavíme sa. Je to vlastne len forma strachu. Bojíme sa, lebo sa nám zdá, že máme len jeden pokus.

No keď sa na to pozriete pozornejšie, je to skutočne tak? Nemám teraz na mysli nejakú reinkarnáciu, len sa skúste zamyslieť nad týmto. Raz umrieme. Naše telo niekde zakopú, a keď sa rozloží, nezostane nič čo by sme si so sebou zobrali. Zo všetkým, s čím sme sem prišli, aj odídeme. A všetko čo sme dosiahli, všetko čo sme vlastnili, všetko čo sme dokázali vybudovať za života, tu jednoducho necháme. Necháme tu všetku slávu, ale aj všetku hanbu, všetky zisky aj všetky straty. Všetko dobré aj zlé, všetky zážitky, všetko čo ste prežili. Presne tak, ako keď v hre zomriete pred checkpointom – všetko čo ste dosiahli, je preč. Do dennodenného života si z hry (obvykle) nevezmeme nič. Tak isto si na ďalšiu cestu z tohto sveta nevezmeme nič. Ak tu všetko nakoniec aj tak necháme, tak aký zmysel má mať akýkoľvek strach? Aký zmysel má sa báť a nesprávať tak, akoby ste boli v tej počítačovej hre, kde môžete všetko (alebo takmer všetko, pretože predsa len tu mám nejaké zákony zdravého rozumu, a vieme rozlíšiť, čo je rozumné a čo nie)?

V podstate je jedno, koľko máte pokusov. Pretože tak ako keď hráte nejakú hru, snažíte sa pri každom pokuse. Nie len pri tom poslednom. Vždy sa snažíte vyhrať. V tejto hre sa nedá prehrať. Hráme na skóre, a tým skóre je šťastie. Ako sa „prehrávate“ cez túto našu realitu, nerozmýšľajte nad tým, koľko opravných pokusov máte. Jediným cieľom je dosiahnuť čo najviac šťastia, a čo najmenej strachu a starostí. Nebojte sa toho, že by niečo nemohlo vyjsť. Len to skúste.

Šťastie je skutočne ako skóre v hre – musíte pre neho niečo urobiť.

Šťastie vychádza z akcie – a je jedno či sa nakoniec vydarí, alebo nie tak celkom. Samotné konanie totiž prináša šťastie. Jediné čo je naozaj podstatné, aby ste si na konci mohli povedať, že to bola parádna jazda. A že ak by niekto sfilmoval Váš život, bol by to film, na ktorý by ste sa radi išli pozrieť do kina. Nemusí to byť nutne akčný kasový trhák, možno to bude pokojná komédia. To už závisí na tom, čo považujete za skvelý život.

Nesnažte sa „žiť čo najlepšie“. Len proste nasledujte svoje šťastie.

Robte to, čo Vám prináša radosť. Ako keby ste boli v počítačovej hre. Nikto Vám neurčil žiadne poslanie, nemáte tu žiadnu úlohu. Jedinou úlohou je žiť tak, aby ste boli sami so sebou spokojní. Neberte život príliš vážne. Aj tak z neho nevyviaznete živí.

Foto: goodfon.com