28 nov 2012

Plánovanie

plánovanie

Keď začíname niečo robiť, obvykle je prvým krokom plánovanie. Povedzme, že ideme stavať dom – pravdepodobne si najprv necháme u architekta urobiť plán. Plánujeme si úlohy na deň, týždeň, mesiac. Plánujeme, ako budeme podnikať.

V mnohých prípadoch nám to aj pomôže – trochu nám to uprace priority a tak vieme, čo robiť skôr. Napríklad pri spomínanej stavbe domu postupujeme presne podľa plánu, pretože najprv musíme postaviť základy, potom steny a nakoniec strechu. Inak by to nefungovalo.

Je to pevne daný proces, ktorý ja nazývam „hotový proces“. Na takéto veci je plánovanie dobré a nanajvýš správne.

Avšak s plánmi je jeden „zádrhel“, ktorý sa často ukáže, keď sa snažíme naplánovať niečo „živé“. Niečo „živé“ alebo tiež „živý proces“ je záležitosť, ktorá sa jednoducho vyvíja za chodu.

Je asi samozrejmé, že nikto z nás by si nerobil presný plán na výchovu dieťaťa. To hlavne preto, lebo vieme, že malé dieťa rastie doslova každý deň a tak isto sa každý deň mení (hlavne zo začiatku). Menia sa jeho potreby, neskôr tiež jeho sny a túžby. Každý deň sa niečo učí a stále sa mení.

Pri podnikaní si však plány robíme.

A teraz porozmýšľajte!

Je podľa Vás biznis živý, alebo hotový proces?

Vyjadrite svoj názor v diskusii, poteším sa určite každému.

Podľa mňa je biznis určite „živý“. Koniec koncov – akýkoľvek biznis je len skupinou „živých“ ľudí. A tiež, keď sa pozriem na všetky tie premenné, ktoré sa menia rýchlejšie ako počasie v apríli uprostred Londýna, je dokonca živší ako hyperaktívne dieťa uprostred Disneylandu.

Všetko sa neustále mení – koniec koncov, vyplýva to z podstaty vesmíru – častice existujú dovtedy, dokedy kmitajú. My sme však aj tak stále takí naivní, že si robíme plány.

Sedíme v kresle TERAZ a plánujeme čo budeme robiť ZAJTRA, pritom nemáme ani tušenie, čo sa stane za pár minút.

Tým nechcem povedať, že plány sú úplný nezmysel. Už na začiatku píšem, že plány majú v určitých situáciách veľmi významný zmysel.

Aké chyby robíme pri plánovaní

Ako hovorí klasik „Všetko má vždy na svete svoje miesto“.

Existuje ale zopár „chýb“ ktorých sa pri tvorbe plánov (či už na hotové alebo živé procesy) dopúšťame, a ktoré nakoniec celé plánovanie prinesú do fázy, kedy už skutočne nemá zmysel.

Najprv spomeniem „chyby“ (schválne je toto slovo v úvodzovkách, pretože nejde o chyby v pravom slova zmysle – je to skôr nevedomosť), a potom zopár rád, ako udržať plánovanie v užitočnej rovine.

Nasledujúce rady sú šité na podnikanie.

1. Berieme plány ako kamenné základy – a tak sa ich snažíme urobiť čo najdokonalejšie.

Keď ešte k tomu pripojíme to, že plány robíme na dlhý čas, utopíme sa v tvorbe plánov a zabudneme na to, na čom skutočne záleží – totiž na konaní. Zaoberáme sa každým detailom, až sa nakoniec možno dopracujeme k dokonalému plánu. Armáda premenných je však stále prítomná, a tak to celé vlastne nemá veľký význam.

2. Plány píšeme na kancelársky papier

Tým, že ich napíšeme na kancelársky papier, už je to svojim spôsobom dohoda (i keď len zo sebou samým). A takto sa okrádame o flexibilitu – o možnosť meniť svoj smer kedykoľvek. Napíšeme si na papier niekoľko viet a riadime sa nimi za každých okolností. Bez ohľadu na to, či sa menia podmienky, alebo dokonca celý svet (ako napríklad v čase rozmáhania internetu či rozšírenia využitia parného stroja).

3. Plány nám dávajú falošnú predstavu kontroly nad vecami

Plány majú zázračnú vlastnosť, a to, že Vaše dohady premieňajú na „pravdu“. V plánoch sa však ťažko rozoznáva, čo je len odhad, a čo sú skutočné údaje. Jednotlivé časti plánu, sú pritom často na seba tak naviazané, že stačí jeden nesprávne odhadnutý údaj, a „pravdivostná hodnota“ plánu sa rapídne znižuje.

4. Nevieme odhadovať (česť výnimkám)

Pamätáte sa, keď ste šli na „15 minútový nákup“, no strávili ste v obchode hodinu a pol? Alebo ku kaderníčke a namiesto jednej hodiny, ste tam boli tri? Nakoniec mi nedá nespomenúť chlapské – „ideme na jedno“? Keď nevieme odhadovať takéto krátke časové úseky, o koľko sa asi môžeme seknúť pri plánovaní celého biznisu? Alebo ročného projektu?

Plánovanie robené správne

Dobre – dosť bolo negatív, teraz Vám radšej poradím, ako na to správne.

1. Nevolajte to plán

Krásnu radu ponúkajú autori v knihe Reštart. Jednoducho to nevolajte „plán“, ale radšej „odhad“. Odhad nie je totiž na rozdiel od plánu záväzný. Dáva Vám väčšiu voľnosť na omyly a zmeny. Necítite sa ním zbytočne zviazaní – ste voľní a môžete improvizovať. A v neposlednom rade – je to oveľa viac pravda :)

2. Robte si odhady len na krátku dobu

Aj keď nám odhadovanie veľmi nejde, v prípade krátkych časových úsekov sme predsa len lepší, ako v prípade dlhých. Preto si odhad radšej rozdeľte na viac krátkych úsekov, na ktorých sa viete trafiť o niečo presnejšie. Okliešťujete tým aj priestor pre omyly, ktoré by mohli nastať ako dôsledok toho, že nepoznáte všetky premenné. A navyše je to lepšie aj pre Vašu psychiku – je predsa lepšie celkovo splniť jeden týždenný plán, ako osminu dvojmesačného plánu, nie ?!

3. Nemýľte si cieľ a plán

Na koniec malá poznámka zásadného významu. Všetko, čo som písal v tomto príspevku, sa výlučne vzťahovalo výhradne na PLÁNY – nie na CIELE. Je rozdiel, mať zadefinované, kam sa chcem dostať – a definovať, ako sa tam chcem dostať. Vediem kam chcem ísť, to je samozrejme OK, ba priam až životne dôležité. Ale prehnane sa zaoberať tým, ako sa dostanete tam, kam sa dostať chcete, je väčšinou zbytočné.

Keď to budete chcieť dostatočne, dostanete sa tam.

Ak stojíte na ceste, neviete kam vedie. Ak však existuje cieľ, cesta sa určite ukáže!! – Ján Fiľa (autor knihy SUCCESS COACH)

Fotografia: goodfon.com