10 jún 2013

O prvom groši

Prvý groš

Určite poznáte rozprávku „O troch grošoch“ (ak nie, skúste pána Googla).

V nej sa kráľ počas pravidelnej obchádzky kráľovstva pristaví pri studniarovi, kopajúcom studňu rovno vedľa cesty. V rozhovore sa kráľ dozvedá, že studniar zarobí len tri groše za deň, pričom žije iba z jedného, pretože jeden požičiava a ďalší vracia. Kráľovi nejde do hlavy, ako to, že z troch grošov studniar ešte aj požičiava a vracia, tak ho požiada, aby mu to vysvetlil. Ten mu odpovedá: “Prvý groš vraciam svojmu otcovi za to, že ma vychoval. Druhý groš požičiavam svojmu synovi, aby mi ho na staré kolená vrátil, a z tretieho sám žijem.“

Samozrejme, toto nie je koniec rozprávky, ale to podstatné už spomenuté bolo – účel prvého groša. A okolo tohto účelu, teda „vracania“, sa bude točiť celý tento článok. V rozprávke sa hovorí o vracaní svojim rodičom, ale to je asi každému jasné. V tomto článku by som sa chcel na vec pozrieť z inej perspektívy, konkrétne z pohľadu vracania ľuďom, ktorí Vám dali niečo na Vašej „ceste rastu“.

Keďže čítate Motivátora, predpokladám, že už ste na ceste (alebo aspoň na začiatku cesty) osobnostného rastu, duchovného rastu či vnútorného zlepšovania sa, akokoľvek to už voláte. Alebo máte nejaký cieľ a idete si za ním, ale vlastne aj to je len cesta osobnostného rastu. A zrejme na tejto ceste máte niekoho, kto je Vašim „sprievodcom“. Možno niekoho, kto Vás nadchol a preto ste sa rozhodli na takú cestu vydať, alebo Vás podržal, keď ste to potrebovali. Možno je to niekto, kto Vás aj teraz na Vašej ceste ešte stále sprevádza a pomáha Vám, ukazuje správny smer. Možno je to Váš blízky, ale tiež možno (a v dnešnej dobe, kedy sa roztrhlo vrece s učiteľmi všetkého druhu i dosť pravdepodobne) niekto, koho skoro vôbec nepoznáte.

Teraz na chvíľu preskočím na niečo úplne iné. Súčasťou mnohých dnešných učení je vďačnosť. Väčšinou sa o nej hovorí ako o okamihoch, keď si počas dňa spomeniete a poďakujete za to, čo všetko máte. Takýto spôsob vďačnosti je samozrejme skvelý, len nesmieme popri tom zabudnúť na vďačnosť vyjadrenú priamo – či už slovami vďaky, jednoduchým úsmevom, alebo „vrátením“ služby, ktorú ste dostali od niekoho.

Ak Vám ešte nie je úplne jasné, kam týmito dvomi odlišnými odstavcami mierim, hneď to objasním. Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste „vrátili“ niečo človeku, ktorý Vám pomohol na Vašej ceste rozvoja? Ktorý Vás nasmeroval, keď ste to potrebovali? A je jedno, či to bolo vďaka hlbokému rozhovoru na záhrade, vďaka knihe ktorú niekto napísal, alebo len jednorazovému „doťuknutiu“ počas krátkeho videa na Youtube. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že by ste z vďačnosti na oplátku Vy pomohli jemu?

No počkať! Môžete si povedať „nestačí, že som si kúpil knihu? Nemá z nej náhodou ten človek dosť osohu?“ Samozrejme. Keď si kúpite nejakú knihu, autor z nej má svoj podiel. A možno Vám práve suma, ktorú ste za ňu zaplatili, príde rovnocenná voči tomu, čo ste z nej získali. Ale čo ak máte pocit, že kniha Vám dala do života veľmi veľa, možno ho úplne otočila naruby? Mne napríklad kniha Richarda Bransona „Biznis v plnej nahote“ úplne zmenila pohľad na podnikanie ako také. Priniesla mi do života obrovské pozitívne zmeny a ukázala cestu ktorou chcem ísť. A za to som Richardovi veľmi vďačný. Keď som si objednal jednu z jeho kníh, ktorá zatiaľ nie je preložená v slovenčine, rozmýšľal som, ako by som sa mu mohol za všetko odvďačiť. A výsledok je, že prekladám túto knihy do slovenčiny, aby mohla svoje posolstvo dať čo najväčšiemu počtu ľudí. Takýmto spôsobom „splácam“ ja aspoň čiastočne svoj prvý groš.

Tak čo? Máte aj Vy niekoho, komu by ste chceli splatiť svoj prvý groš, ale nie ste si úplne istí ako? Nemusíte poukázať na konto svojho „učiteľa“ nejakú čiastku, alebo prekladať vo voľnom čase jeho videá. Pri „splácaní“ prvého groša je jedna dôležitá vec – a to, že nemusíte robiť nič veľké. Samozrejme, ak chcete a viete niečo veľké spraviť, môžete, ale už aj len taká jednoduchá drobnosť, akože sa pri rozhovore s priateľom o ňom zmienite, môže byť Vašim prvým grošom. Že šírite správu o ňom, alebo poradíte jeho knihu ľuďom, ktorí si ju potrebujú prečítať. Ak je to Váš priateľ, tak možno stačí úplne jednoduché ale všemocné „Ďakujem“. Verte, že aj pre všetkých učiteľov je to jednoduché vyjadrenie vďačnosti často krát veľkým zadosťučinením. Taktiež keď vedia, že ich slová padajú tam, kde ich je treba, a že tým pomáhajú ostatným.

Takže ešte raz – nemusíte urobiť nič veľké. Možno nemusíte urobiť nič ak cítite, že Vaša výmena bola rovnocenná. Ale ak si myslíte, že ste dostali veľa a chceli by ste túto výmenu s „Vašim človekom“ dorovnať, môžete toho urobiť veľa. Niektoré možnosti som načrtol vyššie, ale určite Vám napadnú kopce ďalších. Jednoducho – dávajte vďačnosť, a vďačnosť sa Vám vždy vráti. To je celé.

Foto: goodfon.com