Kam smeruje Tvoja loď?

Každý z nás má tú svoju loď nasmerovanú nejakým smerom. Kormidlo nášho života držíme sami v rukách a tak si sami tvoríme cestu.

Stretávame na nej rôznych ľudí a máme rôzne zážitky. Všetci máme vlastné spôsoby ako riešime veci. Ak prekážky vo svojom živote zvládame, tak „rastieme“, a budeme o kúsok lepším človekom, ako sme boli dovtedy. Zažívame príjemné aj nepríjemné situácie, ideme si za našimi túžbami a cieľmi. Všetci si ideme za vlastným šťastím. Každý jeden človek má vlastnú cestu, ktorá je úplne jedinečná, a nikto iný pred ním ani po ňom už po nej neprejde.

Len sa nezmeniť na priemer…

Ale keď sa pozriete na dnešný svet, individuálna cesta sa v ňom vytráca. Je tu akýsi šedý priemer, do ktorého ľudia zapadajú, a je pre všetkých rovnaký. Žeby sa zmenil človek samotný? Ani nie – veď keď sa pozriete na trojročné deti, stále sú každé samo sebou. Hrajú sa plné seba-uvedomenia, a každé je samostatná jednotka, ktorá je úplne odlišná od ostatných. Každé dieťa je taký samorast.

Avšak zrazu príde čas, a ten veľký človek v malom tele sa začne zo samostatného dieťaťa premieňať na ten priemer. Prichádza totižto obdobie, kedy sa čoraz viac dostáva do kontaktu so škatuľkovaním, a samo sa do nejakej škatuľky zaradí. Začíname napodobňovať ciele a túžby ľudí okolo nás – a to je moment, kedy strácame vlastnú cestu. Vydávame sa na cestu, ktorá nie je našou vlastnou.

Piští Tvoje srdce za tým, za čím si ideš?

Skutočne chceš dve deti a partnera z dobrej rodiny? Slušné zamestnanie alebo veľkú firmu, pekný rodinný dom ako vystrihnutý z katalógu, s pokoseným trávnikom, psa a dve autá? Každý rok dovolenku, najlepšie niekde pri mori? Je to to, po čom Tvoje srdce piští tak, že keď si na to spomenieš, celí sa roztrasieš nadšením?

Je Tvoja cesta skutočne TVOJA?

Možno áno, je možné, že to skutočne chceš – a to je úplne v poriadku. Ak to chceš z najhlbšieho kútika duše, ak je toto to, po čom Tvoje srdce piští, choď za tým. Ale je veľa ľudí, ktorí tieto veci chcú len preto, lebo ich má aj sused, alebo preto, že im niekto povedal, „že by sa to patrilo“. Poprípade sa to v ich štvrti a spoločenskej vrstve tak nosí. A to len zakrýva ich vlastnú cestu, po ktorej v skutočnosti chcú kráčať. Možno k nim patríš aj Ty.

Možno Tvoje srdce túži po tom, aby ste žil ako mních osamote v horách. Alebo túžiš farmárčiť a chovať kone. Možno závodne lyžovať, mať veľkú rodinu a starať sa o ňu, alebo pliesť svetre z pravej lamej vlny. Možno cestovať a spoznávať nových ľudí po celom svete – možností je nekonečno. A čokoľvek to je, je to v poriadku – nemôžeš hodnotiť svoju cestu podľa parametrov druhých, lebo oni po nej nejdú, zato Ty áno.

Ak necítiš vášeň, niekde je chyba.

Tvoja životná cesta je dláždená Tvojou vášňou. Ak ideš po ceste, kde nenarážaš na niečo, čo miluješ, tak potom si na nesprávnej ceste. Zo začiatku je to ťažké uvidieť – človek má veľa programov, ktoré za tie roky nazbieral, veľa falošných túžob niekoho iného, ktoré prijal za vlastné. Ale keď sa na to zameriame, časom sa to objaví. Objavíme to, a potom sa naša cesta začne pred nami čoraz viac odkrývať. Čím viac sa budeme tejto cesty držať, tým viac sa nám bude ukazovať ďalej a ďalej.

Môže to byť aj tŕnistá cesta – ale pre niečo si si ju vybral. Tak ako všetko v živote, aj Tvoja samotná cesta Ťa má niečo naučiť.

Taktiež to teraz nie je vyslovene o tom, prelámať všetky spoločenské konvencie. Pre niekoho je skutočne v poriadku mať veľký dom na ulici, kde žijú ľudia na rovnakej spoločenskej úrovni – ak je presne toto jeho vášňou. Na niektorých miestach ideme po vyšliapanom chodníčku, inde si razíme cestu panenskou nepreskúmanou krajinou – ale ideme po vlastnej ceste. To je na celom (živote) to podstatné – nezísť zo svojej vlastnej cesty.

Nakoniec nezabudni na jednu vec – je to Tvoja CESTA ŽIVOTA a nie diaľnica života.
Užívaj si každý deň na tejto ceste. Poobzeraj si krásnu krajinu okolo, niekedy sa proste len tak zastav – cesta samotná je totižto to dôležité, a nie len jej cieľ. Cestou života je život samotný, a destináciou je… no veď vieš. Tak sa asi viac tešíš na cestu ako na cieľ, nie?

Foto: goodfon.com