29 Jan 2014

Čepeľ kritiky

Čepeľ kritiky

Kritika je zaujímavá a veľmi citlivá téma.

Je to vec, s ktorou sa stretávame počas celého života, dokonca už aj v rannom detstve. Sme s ňou celý život, ale aj tak sa len málo ľudí naučilo s ňou pracovať a využiť ju v prospech svoj, aj tých okolo seba.

Kritika je ako meč.

Keď som nad tým tak rozmýšľal, napadlo mi, že kritika je taký meč, ktorý nám dávajú do vienka ľudia okolo nás. Celkovo – kritika a meč majú podľa mňa veľa spoločného. Napríklad, tak ako s kritikou, tak aj s mečom sa dá ľuďom veľmi nepekne ublížiť, ak s nimi nevieme pracovať, alebo s nimi nenakladáme správne. Obe môžu spôsobiť rany, ktoré budú človeka ovplyvňovať až do konca života. A tak isto ako meč, aj kritiku sa musíme naučiť zvládať, ak ju chceme používať správne.

Treba vedieť ako.

Určite ste už videli ako niekto šermuje mečom. Základom používania meča síce je niekoľko základných nacvičených sekov a postojov, ale to nie je ani z ďaleka všetko. Správny šermiar ovláda dokonale svoju zbraň, každý jej kúsok. Nerobí skoro žiadne zbytočné pohyby, a na každú situáciu reaguje tým najadekvátnejším spôsobom. Šermiar neseká len jedným ostrím svojho meča, lež majstrovsky ovláda obe ostria.

Meč je ostrý z dvoch strán.

Tak ako normálny meč, aj meč kritiky má dve ostria čepele. Jedna strana vždy smeruje na nepriateľa s úmyslom zasiahnuť ho – to je ostrie, ktorým útočíme. Tú stranu používame, keď druhých kritizujeme my. Ale vždy, keď na niekoho mierite jednou stranou čepeľa meča, druhou mierite na seba. A práve ostrie mieriace na Vás je druhou stranou kritiky – teda keď niekto kritizuje Vás. Praktické používanie týchto nástrojov sa odvíja úplne rovnako. Tak isto, ako keď sa chcete naučiť pracovať s normálnym mečom, aj keď chcete pracovať s mečom kritiky, musíte sa naučiť ovládať obe ostria.

Paradoxne, naučiť sa pracovať s čepeľou ktorou kritizujeme druhých, znamená vedieť kedy nechať meč v pošve. To určite viete aj zo svojho života, ako ľahké je niekoho skritizovať. Stačí sa poobzerať, a určite nájdete veľa vecí, ktoré by ste mohli počastovať kritikou. Ale neskritizovať, to vyžaduje oveľa väčší um. A podať veci tak, aby sme kritikou ľudí neranili ale inšpirovali, to je um najväčší.

Sám sa nepovažujem za odborníka na túto tému, ba naopak, mám ešte veľmi veľa čo dobiehať (bohužiaľ veľmi obľubujem sarkazmus – na veľkú neradosť svojho okolia). Ale myslím si, že nemôžeme nič pokaziť, keď sa budeme snažiť držať niekoľkých rád, ktoré vo svojej knihe „Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí“ napísal Dale Carnegie. Sú to prvé tri zásady zo 4-tej časti knihy, ktorá sa volá „Staňte sa skutočne vodcovskou osobnosťou: Ako bez odporu zmeniť ľudí bez toho, aby ste sa ich dotkli, alebo dokonca vyvolali hnev“ .

Zásada číslo 1

Začnite vždy chválou a úprimným uznaním. Myslím, že toto je celkom priamočiara rada, ku ktorej netreba nič viac dodávať. Keď potrebujete človeku niečo vytknúť, vždy je lepšie, keď meč kritiky najprv otupíte tým, že človeku skutočne od srdca a úprimne poviete, čo na ňom obdivujete, čo urobil správne. Ale viete, ktoré slovíčko je podstatné – úprimne. Určite ste to už zažili a poznáte to, keď Vám niekto pochválil „čokoľvek“, len aby Vás potom skritizoval. Rozdiel je práve v úprimnosti.

Zásada číslo 2

Na chyby upozorňujte nepriamo. Keď sekáte mečom, nemusíte vždy sekať až na kosť – možno stačí cinknúť po brnení, aby sa stalo to, čo chcete. Ľudia sú si väčšinou vedomí, keď robia niečo nesprávne. Keď ich za to chcete „zotrieť“, nemusíte im to napáliť priamo do ksichtu. Nádherný príklad je práve v spomínanej knihe. Charles Schwab sa jedného dňa prechádzal po fabrike, keď uvidel skupinku robotníkov, ako si dáva „fajčpauzu“ priamo v budove, pod značkou „zákaz fajčiť“. Vynadal im, že rovno nad sebou majú značku, a aj tak to nedodržujú? Nie. Pristúpil k nim, každému dal po cigarete a povedal „Chlapci, ocenil by som, keby ste si tieto cigarety vyfajčili vonku.“ Koľko taktu a umu. Namiesto vynadania dostal každý „previnilec“ ešte jednu cigaretu.

Zásada číslo 3

Kým začnete kritizovať druhých, hovorte najprv o vlastných chybách. Toto ste už asi tiež zažili. Funguje to prekvapivo dobre a tiež v spojení so zásadou č. 1 – ale… Ale má to jedno ale. Treba sa naučiť, ako správne na to. Tak isto ako pri prvej zásade, aj tu je veľmi ľahké prestreliť a urobiť z toho frašku, ktorá druhého nikam neposunie. Dá sa v tom však vytrénovať a naučiť sa to používať s citom – a vtedy sa z toho stane veľmi užitočný nástroj. Len to musíte skúšať a skúšať.

Naučte sa zvládať kritiku a vyťažte z nej maximum.

Toto všetko boli rady o tom ako použiť čepeľ kritiky, aby bola najužitočnejšia. Ale ako sa brániť tej druhej čepeli? Ako čo najefektívnejšie zvládať nával kritiky, ktoré sa sypú na našu hlavu? Je to zložité, ale dá sa to. Stačí urobiť dve veci.

Počúvať a rozmýšľať. A vlastne ešte jednu – upokojiť sa.

Kritika je často vzbudzovačom emócii. Ale keď chcete, aby ste z kritiky pre seba aj niečo vyťažili, musíte urobiť presný opak – naučiť sa zachovať chladnú hlavu. Keď sa Vám to podarí, potom už len stačí počúvať – ale skutočne počúvať. Nie snažiť sa vyvrátiť všetko, čo vraví „kritik“. Počúvať čo vraví a rozmýšľať nad tým. Nevravím, že máte prijať všetko čo hovorí. Musíte to brať ako jeho uhol pohľadu, ktorý Vás môže obohatiť. Snažte sa pochopiť čo hovorí a porozumieť jeho uhlu pohľadu. A potom môžete využiť kritiku vo svoj prospech, vyťažiť z toho všetko, čo môže byť len trochu pravdou – pre Vás.

Začnite sa učiť ako pracovať s oboma čepeľami meča kritiky. Bude to lepšie nielen pre Vás, ale aj pre všetkých ľudí okolo Vás.

Foto: goodfon.com