24 Jún 2013

Ako byť šťastný? Znovuobjavme v sebe dieťa!

Ako byť šťastný? Znovuobjavme v sebe dieťa!

Myslím, že cieľom každej bytosti na tejto planéte je šťastie – nech už pre ňu znamená šťastie čokoľvek.

Napríklad pre koňa je určite šťastím voľný život a možnosť bežať tryskom s vetrom opreteky. Pre delfíny to je radosť zo skákania nad hladinu, veď keď ich vidíte vyskakovať vo voľnom oceáne, je to priam stelesnená radosť. Pre ľudí má však šťastie oveľa viac „podôb“ ako pre akýkoľvek iný živočíšny druh tu na zemi. Ako šťastie si predstavujeme nové auto, bohatstvo, možnosť cestovať, športovať, dosiahnuť niečo významné, mať vysnenú prácu alebo milujúcu rodinu.

Ženieme sa od túžby k túžbe

Tvrdo a usilovne pracujeme, aby sme tieto „veci“ získali, a ženieme sa od túžby k túžbe. Dosiahneme jedno, a už sa vrháme na ďalšie. A pri honbe za týmito vecami zabúdame, po čom vlastne v skutočnosti túžime. Že nechceme tie veci – nechceme to auto, ani tento počítač, nechceme cestovať alebo športovať. Chceme to šťastie, ktoré sa podľa nás za tým všetkým skrýva.

Ale ak sa spýtate ľudí, ktorí dosiahli to, čo chcete dosiahnuť Vy, či sú šťastní, nemusia Vám zákonite odpovedať áno. Pravdepodobne Vám skôr povedia, že nie sú šťastní, lebo im chýba toto a tamto… ešte po ďalšom zážitku. A možno tiež, že to po čom tak túžili vlastne vôbec nebolo to, čo v skutočnosti chceli. Že keď to dosiahli, bolo to fajn, ale… iba fajn. Namiesto neuveriteľného vytrženia prišiel len slabý pocit „Tak som to dokázal“, a oni si uvedomili, že vlastne vždy chceli niečo iné. Aj keď – nemusí to byť pravidlom. Je možné, že zvládli to, čo skutočne chceli, a sú šťastní a spokojní. Ale viete prečo tá prvá skupina necítila pocit šťastia?

Dieťa je prirodzene šťastné

Viete, to je práve dôvod, prečo sa tento článok volá „Buďme znova deťmi“. Pretože keď sa pozriete na akékoľvek dieťa skutočne nezaťaženým, nedospeláckym pohľadom a nebudete ho chcieť v niečom poučiť alebo mu „ukazovať správnu cestu“, do niečoho ho nútiť alebo ho súkať do nejakých zatriediteľných krabičiek, môžete si všimnúť jednu vec – že dieťa je prirodzene šťastné. Nepotrebuje autá, domy, firmy, spoločenskú prestíž alebo cestovateľské úspechy, aby bolo šťastné. Ono je šťastné len preto, že JE. Keď sa hrá, je šťastné. Keď spí, je šťastné. Keď chodí je šťastné, keď pozoruje motýle je šťastné, keď sa hrá so psom, pomáha pri domácich prácach (nenútene), učí sa (keď sa učí presne tak ako ono chce a ako mu to vyhovuje), skáče do kaluže, keď zmokne, keď pracuje s kladivom – a mohli by sme pokračovať donekonečna – je šťastné. Dieťa proste je šťastné stále – až do momentu, kedy sa ho pokúsime k niečomu dotlačiť (resp. robíme mu niečo, čo sa mu nepáči).

Šťastie nie je destinácia, ani vec, ktorú si môžeme za zarobené peniaze kúpiť

A práve tu je ten kľúč. Šťastie nie je destinácia, ani vec, ktorú si môžeme za obnos zarobených peňazí kúpiť (ako napríklad televízor). Keď sa o šťastie snažíme, práve vtedy ho strácame. Keď ho chceme dostať. Lebo si neuvedomíme, že ono tu proste je. Šťastie jednoducho je. V každom okamihu, v nás a vo svete okolo nás, vtedy keď sa na neho len proste pozeráme. Keď sa dokážeme tešiť zo všetkého – aj z dažďa (napriek tomu, že nám skazil účes). Tak, ako keď sa dieťa pozerá na (pre niekoho) škaredú dážďovku, a ono sa teší nad tou nádherou a dômyselnosťou sveta. Nič viac nepotrebuje, len seba a svoj pohľad na svet, aby bolo šťastné. A Vy nepotrebujete o nič viac. Len sa nad tým zamyslite.

Jedna zenová múdrosť hovorí o mužovi, ktorý prišiel za Budhom, a vraví mu: „Ja chcem šťastie“. A Budha mu na to odpovedá: „Najprv odstráň ja – to je ego. Potom odstráň chcem – to je túžba. A zostane ti šťastie.“

Nakoniec ešte jedna vec, ktorá sa hodí tak isto k téme, ktorú sme preberali. Len si v nasledujúcej definícii od Ayn-a Rand-a zameňte slovo „sloboda“ za „šťastie“:
„Sloboda [pod.m.] – nežiadať nič, neočakávať nič, nespoliehať sa na nič.“

Šťastie je v skutočnosti jednoduchá vec, dokedy ho nezačneme komplikovať.
Tak s tým prestaňte – a proste si ho užite.

Foto: goodfon.com